KOLEGOVÉ POVÍDKÁŘI - seznam dalších blogů, kde naleznete něco málo z tvorby o TVD =)

The Vampire Diaries: Navždy upírom (16)

30. prosince 2010 v 15:45 | Kucko |  Long Tales
(A/N): Áno, viem, straaaašne meškám a straaaašne sa za to ospravedlňujem. Ale naozaj sa skôr nedalo. Posledné dni v škole sme mali písomku na písomke a profesori zrejme nepoznajú pojem prázdniny, pretože aj cez VIANOCE nás zahádzali úlohami. A keď som sa konečne dostala domov s tým, že si aspoň trochu odíchnem, hurá mamke pomáhať piecť a upratovať a stromček zdobiť...Tento týždeň sa ešte chystám s mamkou a bratom na kupko a potom by som rada skočila ešte na pár dní k ocinovi pozrieť malého bračeka. Uvidím teda, ako budem stíhať písať dalšiu kapitolu, ale sľubujem, že sa budem snažiť.

(Aprlle Note: To známe =D)





Damonova nevraživosť

Margaret sa obzrela za seba. Jej rodný dom s vyzdobenou fasádou, tehlovočervenou strechou, komínom, z ktorého stúpal sivý dym z krbu v obývačke a s rozsvietenými oknami, sa jej vzďaľoval každým krokom. Mohutný orech v záhrade so zoschnutými šípovými kríkmi zrazu nepôsobil vôbec strašidelne, naopak, rozhadzoval konármi vo vetre, akoby ju chcel prilákať späť do tepla Stefanovho náručia, späť ku všetkým, ktorým tak zbabelo utiekla a ktorí sa teraz pre ňu museli veľmi trápiť, o to viac, že je s Damonom.
Cítila sa ako posledný klamár. Stále mala pred očami Stefanovu tvár. Nech sa akokoľvek snažila, nedokázala jeho sklamaný výraz dostať z hlavy. Videla Alarica, schopného ju ešte vždy zadržať pred chybným rozhodnutím, no ona sa ho nechytila. Ako ju mohlo niečo také napadnúť? Vždy sa tak trochu hnevala na Elenu, že ju tu nechala samú, ale čo urobila ona? Presne to isté, ak nie ešte horšie. Jej sestra nemohla za to, čo sa stalo, ale ona presne vedela, aké bude mať táto hra následky. Urobila to naschvál. Aby zranila. A bolelo to. Viac ako očakávala.
Potlačila slzy. V takejto zime by nebolo rozumné plakať. Damon, kráčajúci vedľa nej, ju nástojčivo potiahol vpred, keď spomalila. Z jeho zovretia, v ktorom držal malú rúčku, už nesálalo to hrejivé, pokojné teplo, ale chlad. Nebol to obyčajný chlad, ktorý človeka prinúti omotať si šál okolo krku, tento bol iný. Mrazil na prsty, prenikal až do špiku kostí a nakoniec sa usadil v srdci. Damon sa zmenil. V priebehu jednej hodiny zo seba vypudil všetko ľudské a na svedomí to malo pár popísaných strán.
,,No tak, nehraj sa tu na zbitého psa, Margie," zatiahol, pričom o ňu pohľadom ani nezavadil, ,,Stefan sa z toho dostane. Teda, ak si neprebodne srdce kolíkom. Ale nemyslím, že by urobil takú hlúposť, na to je príliš veľký zbabelec. Nedokázal to, ani keď stratil Elenu."
,,Prestaň Damon, to nie je na smiech," oborila sa naňho Margaret nahnevane, ,,nevidel si, ako sa tváril? Nevidel si, ako strašne ho to bolelo? Keby mohol, tak sa rozplače!" Damon prevrátil očami.
,,Ó, samozrejme, umieral žiaľom," zachechtal sa. Dievčatko sa mu vytrhlo a nenávistne naňho zagánilo: ,,Tebe ho nie je ani trochu ľúto? Veď je to tvoj brat."
,,Nie Margaret, nie je mi ho ani trochu ľúto. Som na tomto svete príliš dlho na to, aby mi vôbec niekoho bolo ľúto. Nech si robí, čo chce, nech si hovorí, čo chce, nech zrovná polovicu Fells Church so zemou ak chce, pre mňa nech sa aj zabije. To už nie je moja vec. A keď ho celkom prepadne zúfalstvo a bude hľadať cestu von z toho nekonečného kolotoča, ja sa budem prizerať, ako sa ničí."
Neverila vlastným ušiam. Skutočne to povedal? On, ktorý jej sľúbil voľnosť a ochranu, ktorý ju utešoval, ktorý ju držal v náručí? Vedela, že v sebe ukrýva nenávisť, poznala jeho úmysly. Cítila všetko. Aj to, že jej nechcel ublížiť. Ale teraz si nebola celkom istá, čoho je schopný.
Hľadela mu do očí. Potemneli a ešte aj žiara mesiaca sa v nich prepadala do nekonečnej priepasti orámovanej tmavými dúhovkami.  Tvár mu zakrýval tieň a ten obraz ju donútil odstúpiť o krok dozadu.
,,Ty sa ma bojíš," prehovoril, keď zbadal ako dievčatko cúva a jeho pery sa vykrivili do diabolského úsmevu. Ani netušil, akú mal pravdu. Naozaj sa ho bála.

,,Kam to vlastne ideme?" opýtala sa opatrne. Už niekoľko minút kráčali bez slova. Damon za celý ten čas upieral zrak pred seba a ona sa doteraz neodvážila ani pípnuť, ani urobiť prudší pohyb, aby ho náhodou nerozhnevala a nedopadla ešte horšie ako Bonnie. Uškrnul sa nad jej detskou nevedomosťou.
,,Videla si Nekonečný príbeh?" odpovedal jej otázkou. Takmer nebadateľne prikývla.
,,Takže zrejme vieš, kde sa Bastian ukryl aj s knihou," pokračoval pobavene. Len čo to dopovedal, zastali pred rozľahlou budovou s americkou vlajkou vejúcou nad hlavným vchodom.
,,Nebudem liezť do školy oknom," ohradila sa, keď zamieril ku dvojkrídlovým dverám, cez ktoré prechádzala deň čo deň.
,,Kto tu hovorí o okne?" zavolal na ňu z diaľky a medzi prstami mu zaštrngotali kľúče. Dievčatko sa ešte obzrelo okolo seba, či ich náhodou niekto nesledoval. V tomto sa už na Damona spoľahnúť nemohla. Pomsta a hnev mu zatemnili myseľ. V amoku bol schopný urobiť hocičo, možno aj hodiť ju vlkolakovi rovno k nohám.
Vyslala pátravú myšlienku a napäto čakala na odpoveď, no vrátila sa jej čistá, jasná, bez jedinej stopy aj tej najobyčajnejšej aury. S úľavou si vydýchla a pozrela smerom, kde Damon akurát odomykal  zámok na dverách.
,,Ráčte vstúpiť, princezná," prehol sa v naoko úctivom úklone. Margaret vošla dnu a on za ňou. V zámke opäť zaštrngotali kľúče. Ten zvuk sa niesol širokou dlhou chodbou, prerážal ticho, až nakoniec zanikol. Damon znovu chytil dievčatko za ruku, akoby sa bál, že sa mu stratí v spleti nekonečných chodieb a pri tejto predstave  nevedomky zosilnil zovretie. Niť myšlienok mu zrazu pretrhol jemný detský hlások: ,,Nemusíš ma držať tak pevne, ja ti neutečiem." Vzhliadla a jej jasné, žiarivé oči sa stretli s jeho tmavými, nekonečnými. Teraz, keď ich už nesprevádzal svit mesiaca ani hviezd, pôsobila jeho tvár ešte strašidelnejšie.
,,Bála by som sa tu sama a kľúče máš ty," pokračovala. Náhlivo jej ruku pustil, akoby ho popálila, no Margaret tentokrát neurobila absolútne nič.
Obaja kráčali ďalej bok po boku tak tesne vedľa seba, že sa ramenami až dotýkali, a predsa medzi nimi vznikla akási neviditeľná bariéra, ktorá držala nevinnosť na jednej strane a krutosť na druhej, aby sa navzájom nemohli premiešať, lebo ich súzvuk by mal fatálne následky.
Na podlahu dopadali ich kroky a odrážali sa od okolitých stien. Margaretine drobné krôčiky ostro kontrastovali s Damonovými dlhými a nonšalantnými. Vyšli hore po schodoch a dostali sa až k dverám vedúcim na povalu. Dievčatku teraz už bolo jasné, prečo ten Nekonečný príbeh.

Povala školy vo Fells Curch by sa dala považovať za dokonalý obraz typickej povaly z hororového filmu. Dlážka bola mastná a zaprášená, na stenách viseli pavučiny, v kútoch sa povaľovali staré matrace, dolámané stoličky a mnoho iných nepotrebných harabúrd, okno bolo prikryté kartónom a vypínač dávno nefungoval.
Margaret zostala stáť na mieste ako prikovaná a sledovala Damona, ako sa prechádza pomedzi kopy navŕšené tak dokonale, že spolu vytvárali hotovú prekážkovú dráhu. Očividne niečo hľadal.
,,Ak hľadáš sviečky, tak sú v tom písacom stole," ozvala sa opatrne a prstom ukázala do kúta. Damon otočil hlavu a pohľad mu padol na starý, rozheganý kus nábytku. Otvoril zásuvku a vybral z nej päť hrubých voskových sviečok a škatuľku so zápalkami. Zapálil ich a porozkladal na dlážku v pravidelnom polkruhu. Margaret zatiaľ odkiaľsi pritiahla jeden matrac a spustila ho na zem ku sviečkam, pričom hlasne plesol a vypustil do ovzdušia kúdol prachu. Sadla si naň, otvorila knihu a prechádzala stránku po stránke. Papier hral vo svetle plameňov všetkými odtieňmi žltej a hnedej. Mihali sa a navzájom sa prelínali. Damon si k nej neprisadol, namiesto toho strhol z okna kartón a vyzeral von na ulicu. Dievčatko cítilo, ako sa mu v tele napína každý jeden sval. Chvíľu pozorovala jeho aristokratický profil kúpajúci sa v tme a v plameňoch a potom sa zahĺbila do mágie knihy.

,,Našla si tam niečo?" znela jeho otázka. Neotočil sa, ani na okamih sa nepozrel na malú postavičku sediacu na moľami prežratom matraci, len ďalej pozoroval tichú, nehybnú noc za oknom. Hovoril síce chladne a odmerane, no aj napriek tomu v ňom bolo badať náznak zvedavosti. Margaret len neochotne odtrhla zrak od rozčítanej stránky.
,,Prečo je tá kniha taká dôležitá?" opýtala sa a poklopkala prstami po zošúchanom obale. Damon sa konečne otočil: ,,Je plná čáry- máry formuliek. To ti nestačí?" Temnota v jeho očiach sa prehĺbila.
,,A kvôli tomu si Bonnie skoro zabil?" nedala sa.
,,Čo to nechápeš?" mierne zvýšil hlas, ,,tie knihy už nemali existovať! Sľúbila, že ich všetky spáli, aby sa to už nemohlo zopakovať, a pozrime sa, hneď dva výtlačky jednou ranou."
,,Čo aby sa nemohlo zopakovať?" zbystrila všetky zmysly. Jemne pohladila symbol na knihe a pozorne si ho premeriavala.
,,Nie som povinný ti to tu vysvetľovať, si len malé hlúpe dieťa," prehovoril zmeneným tónom a svoju pozornosť opäť upriamil do tmy. Zovretými päsťami sa opieral o podokenicu a jeho majestátna postava zaodetá do čiernej koženej bundy zrazu pôsobila neuveriteľne staro a osamotene.
Margaret zaklapla knihu, položila ju vedľa seba a rukami si objala kolená. Chcelo sa jej plakať, no posledné dni vyronila toľko sĺz, že si už nebola istá, či jej ešte nejaké zostali. Rozmýšľala, že bude radšej ticho, ale hnev, ktorý sa v nej zrazu nahromadil jej vytláčal slová z pľúc a ona ich nedokázala zadržať.
,,Takže malé hlúpe dieťa? A prečo teda to malé hlúpe dieťa nespí doma v posteli? Prečo to malé hlúpe dieťa naháňa vlkolak? Prečo nemôže byť všetko normálne?" postavila sa a od zlosti až škrípala zubami.
,,Pretože nie si normálna, ani náhodou nie si normálna, a ja nedovolím, aby Stefan svojím strachom šliapal po tvojich schopnostiach. Nemá Elenu a nebude mať ani teba," urobil krok k dievčatku a natiahol k nej ruku dlaňou nahor.
,,Takže si to vlastne robil z pomsty," pípla takmer nečujne. Zmocnila sa jej triaška. Pomaly cúvala dozadu, až chrbtom narazila o studenú omietku. Damonov výraz sa premenil na výraz divého zvieraťa. Vzdialenosť medzi nimi sa nebezpečne zmenšovala. Margaret sústredila svoju silu a vytvorila si okolo seba ochranný štít. Mocne pulzoval, viac ako kedykoľvek predtým.
Pamätala si presne, kedy ho proti tomuto človeku naposledy použila. V mysli sa jej vynoril obraz budovy, v ktorej sa momentálne nachádzala, školský dvor, deti pobiehajúce sem a tam, príjazdová cesta a tri postavy stojace obďaleč. Ich prvé stretnutie.
,,Nepribližuj sa, lebo sa popáliš," zvolala nahlas, keď sa Damon dostal do jej bezprostrednej blízkosti.
Damona akoby zasiahol elektrický prúd. Zostal stáť na mieste, rovný ako svieca, vypliešťajúc na ňu oči. Zmätene zavrtel hlavou, spamätávajúc sa z toho, čo práve počul.
,,Nepribližuj sa, nepribližuj," opakovala stále dookola a popri stene sa odplazila až do najvzdialenejšieho kúta miestnosti a učupila sa do tieňa. Damon nespúšťal zrak z tmavého miesta, kam sa žiara sviečok nedostala. Vedel, že dievčatko tam niekde je, no neodvážil sa k nej prehovoriť. Niekoľko minút sa ani nepohol, až nakoniec, keď precitol, sadol si na matrac, podložil si Margaretin vak pod hlavu a zaspal. Margaret nemohla uveriť, že po ich rozhovore, alebo skôr ostrej výmene názorov, dokázal takto rýchlo zaspať. Aj ju už zmáhala únava, ale pravda, ktorá sa jej v mozgu rúcala ako domček z karát, ju zobudila zakaždým, keď jej klipli viečka. Sviečky postupne dohárali, povalou sa rozliala nepreniknuteľná čerň a uspala aj nepokojnú detskú dušu.

Margaret náhle zobudil zvuk prichádzajúceho auta. Postavila sa. Telo mala stŕpnuté od polohy, v ktorej musela zaspať. Zažmurkala a postupne rozoznávala obrysy miestnosti aj muža ležiaceho na matraci. Hruď sa mu dvíhala a klesala v pravidelných intervaloch, čo naznačovalo, že ešte spí. Po špičkách prešla k oknu. Vonku sa postupne rozvidnievalo, ale do východu slnka zostávala stále najmenej hodina.
Po úzkej asfaltovej ceste sa rútilo auto, z ktorého vystúpil vysoký plavovlasý muž- Alaric. Dievčatku poskočilo srdce, keď zamieril do budovy. Konečne. Konečne sa vytrhne z nepriateľových pazúrov a ukryje sa v Stefanovom náručí. Áno Stefan jej pomôže, ochráni ju. Pri tejto predstave jej tvár rozjasnil úsmev.
Podišla k Damonovi. Teraz jej bol otočený chrbtom, takže sa nedalo s presnosťou určiť, či skutočne spí, alebo to iba predstiera. Ak auto zobudilo ju, mohlo aj jeho. Natiahla prsty k vrecku bundy, kde schovával zväzok kľúčov. Bruškami sa dotkla pravej kože. Damon hlasno zachrapčal a otočil sa tvárou k nej. Od ľaku takmer vykríkla, ale v poslednej chvíli si stihla dlaňou prikryť ústa. Zbadala, že oči má pevne zavreté. Znovu siahla do vrecka a nahmatala chladivý kov. Pomaličky, milimeter po milimetri, kľúče vytiahla. Nepokojne sa pomrvil a pritiahol si jej vak tesnejšie pod hlavu. Nemala najmenšiu šancu dostať ho spod neho.
,,Do čerta aj s knihou," zasyčala. Nechcela ju tu len tak nechať. Ak spôsobila taký rozruch, určite bude dôležitá. Lenže ak mu vak vytrhne, zobudí sa. Možno by sa jej podarilo utiecť, no on by ju nakoniec aj tak dolapil. Nemalo to žiaden význam. Nebude svoju voľnosť riskovať pre čarodejnícku kuchárku. To v žiadnom prípade.
Narovnala sa a opatrne sa vybrala k dverám vedúcim na schodisko, keď zrazu o niečo zakopla. Naštvane zagánila na predmet, ktorý sa opovážil prezradiť ju. Na svoje prekvapenie zbadala na zemi hodenú knihu so symbolom v tvare písmena ,,C". Samozrejme, túto objavili u nej v izbe, pomyslela si v duchu. Zohla sa a zdvihla ju. Zadržala dych, keď sa Damon prevrátil na druhý bok. Zhlboka sa nadýchol a potom zase vydýchol. Nič nenaznačovalo, že by ho prebudila. Oči držal aj naďalej pevne zatvorené, akurát jeho hruď zostala nehybná.
Margaret urobila krôčik vpred, neistý, potom druhý, už o niečo smelší a potom ďalší a ďalší, až sa dostala k svojmu cieľu. Vopchala kľúč do zámky a zvrtla ním. Cvaklo to. Opäť zachrapčanie a ticho. Stisla kľučku. Medzi dverami a zárubňou sa objavila medzera, cez ktorú sa jej podarilo nepozorovane prekĺznuť. Mala šťastie, že bola taká maličká a drobná.
Priam zletela dolu schodmi a rozbehla sa naprieč dlhokánskou chodbou. Míňala jednotlivé triedy a učebne. V rýchlosti nahliadla do svojej triedy- prázdna, nahliadla do učebne dejepisu- prázdna. V celej budove, kde sa obyčajne mleli stovky ľudí nebolo ani živej duše.
Kam sa podel Alaric? Kde je? Musí tu byť. Videla ho. Celkom určite ho videla.
Pridala do kroku. Cítila, že Damon je už hore a hľadá ju. Vlna jeho zúrivosti, šíriaca sa priestorom, ju takmer zhodila z nôh.
Zabočila doľava a prudko vrazila do kabinetu. Dychčala, hrdlo mala vyprahnuté, v boku ju pichalo a kolená sa jej podlamovali. Chytili ju čiesi ruky a jemne ňou zatriasli.
,,Margie, preboha upokoj sa, dobre? Čo sa stalo? Vyzeráš, akoby ťa naháňal sám diabol," Alaric si ju premeral bledými očami a pritisol si ju k sebe, aby ju aspoň trochu utíšil.
,,Pán profesor, prosím, chcem ísť preč. Odveďte ma za Stefanom," kňučala. Profesor ju trasúcou sa rukou pohladil po vlasoch.
,,Margaret, poď sem," spoza nej sa ozval tajomný, zamatový hlas. Znel prekvapivo pokojne.
Pootočila hlavu. Vo dverách stál ten, o kom dúfala, že ho už nikdy neuvidí a v ruke zvieral pištoľ. Hlaveň mierila priamo na Alarica.
Ani jeden z mužov sa nepohol. Navzájom si hľadeli do očí. Damon sa uškrnul.
,,Dobré ránko, priateľu," pozdravil. Alaric mlčal.
,,Damon, prosím, nechaj ma ísť...," prosíkala Margaret. Pozrel na ňu. Dúhovky mu takmer splývali so zreničkami a jeho výraz tváre bol stelesnením krutosti.
,,Je mi to veľmi ľúto dievčatko, ale nemôžem," odpovedal jej.
,,Prosím."
,,Poď sem, inak si Fells Church bude musieť pohľadať nového dejepisára," zopakoval, tento raz o niečo nástojčivejšie, ,,nenúť ma použiť násilie." Nabil zbraň a ukazovák zľahka položil na kohútik. Nemala na výber. Pustila sa Alaricovho saka, ktoré dovtedy kŕčovito zvierala a podišla k nemu.  Načiahol sa za ňou, zdrapil ju za rameno a pritiahol k sebe.
,,A teraz," adresoval profesorovi, ,,môžeš ísť. Návštevné hodiny sa skončili." Zbraňou mu naznačil, aby čo najskôr vypadol.
Za normálnych okolností by Alaric kládol odpor, ale na takúto situáciu nebol pripravený. Prešiel popri nich a stratil sa za rohom. Margaret počula už len buchnutie vchodových dverí a zvuk motora. Vzďaľoval sa, až napokon nenávratne zanikol.
,,Nie, nezačni mi tu zase plakať," Damon otrávene zagúľal očami, keď pustila nový prúd sĺz.
,,Plač ti nepomôže."


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama