KOLEGOVÉ POVÍDKÁŘI - seznam dalších blogů, kde naleznete něco málo z tvorby o TVD =)

I trust you because I love you - Epilog

28. listopadu 2010 v 15:12 | Siska |  Long Tales
(A/N): Tak a je tu posledná kapitola =) snáď sa vám poviedka páčila =) ťažko sa mi s ňou lúči =D

(Aprille Note: Krááásné =))



Ležala vo svojej posteli a snažila sa rozčesať neposlušné vlasy, ktoré jej chladili plecia. Premýšľala nad všetkým, čo sa za posledný týždeň stalo a utierala si slzy, ktoré sa jej pri smutných spomienkach, kotúľali po tvári. Z myšlienok ju vytrhlo klopanie, avšak nie na dvere, ale na okno. Neveriacky sa k nemu vybrala a poodchýlila ho. Vonku však nik nebol a ona si pripadala ako nejaký blázon. Kto by jej klopal na okno na druhom poschodí domu? Chcela sa otočiť a vrátiť naspäť, no v tom sa za oknom zjavila známa tvár. "Môžem ísť dnu?" hlesla potichu a čakala na reakciu. "Poď ďalej." Otvorila okno dokorán, no stále si myslela, že je to len sen, aj keď sa ju na to Josh snažil pripraviť. " Emily." Hlesla potichu a stále nemohla uveriť, že je to naozaj jej kamarátka. Vyzerala úplne inak, Jane musela uznať, že je nádherná. No jej krása nebola ľudská a ona to dobre vedela. "Jane." Šepla a hodila sa svojej kamarátke okolo krku. Jane bola najskôr strnulá, no po chvíli sa prestala báť, pretože Emily sa sama odtiahla, akoby pochopila, že spravila hlúposť. "Prepáč, že som sem prišla. No ja som sa musela rozlúčiť." Jane si všimla ako sa jej po tvári kotúľali slzy. "Myslela som si, že si mŕtva. Až kým mi to Josh nevysvetlil..." nevedela čo má povedať. Pocítila veľkú radosť, pretože Emily bola v poriadku, no zároveň strach z jej bledej pokožky a výrazných zubov. "Ja viem, že sa bojíš. No ja ti nedokážem ublížiť, musíš mi veriť." V jej hlase bolo cítiť zúfalstvo, ktoré sa každým ďalším slovom stupňovalo. "Viem, no aj ty musíš pochopiť mňa. Vrátila si sa a opäť odchádzaš. Myslela som si, že si mŕtva... a potom sa tu objavíš, ale aj tak ťa opäť strácam, no tentoraz navždy...." rozvzlykala sa a nevedela, ako sa upokojiť. Strach pomaly nahrádzal smútok, pretože si uvedomila, že Emily musí odísť. Chcela byť s ňou, no nepoznala spôsob ako. "Ja viem. A nechcem odísť, no po tom, ako si videla moje auto a to, čo s ním Josh spravil, určite chápeš, že nik nepripúšťa možnosť, že som prežila. Toto je jediné možné riešenie."
Jane jej gestom ukázala, nech si sadne na posteľ a to isté spravila aj ona sama. "Veď ja viem. No tak rada by som šla s tebou, aj keď je mi jasné, že to nie je možné..." pokúsila sa usmiať. "Budem sa snažiť presvedčiť Adama, aby sme sa sem niekedy vrátili. No nič iné, ako takéto tajné stretnutie nečakaj." Jane sa postavila a otvorila zásuvku na svojom písacom stole, z ktorej vybrala malú tmavú knižočku. Pristúpila k Emily a vložila jej ju do rúk. "Našla som ho v písacom stole a nechcela som, aby sa dostal do cudzích rúk." Emily otvorila malú knižku, v ktorej spoznala svoj denník. Prstami prešla po úhľadnom písme, no potom ho rýchlo zatvorila. "Ďakujem. Vlastne som ho aj chcela ísť hľadať, no nebola som si istá, či sa dostanem do domu. Komické. Chcem začať nový život a pritom ho tak veľmi potrebujem." Usmiala sa a snažila sa tváriť, že je v poriadku. Milovala svoj denník, potrebovala ho pri sebe, no momentálne nebola schopná pozerať sa na to, čo napísala, ešte ako človek. Na jej spomienky, myšlienky, všetko čo ju trápilo. Na ten deň, keď umreli jej rodičia, keď sa rozišla s Adamom, tú noc, keď sa ju pokúsil ten upír , Mark, zabiť, na útek pred dvomi rokmi.... všetky tieto myšlienky ju neustále prenasledovali, nedovolili jej dýchať a preto ich zapísala na papier. A teraz sa na ne nedokázala pozrieť. "Asi by som už mala ísť. Niekto sem ide, nebolo by najlepšie keby ma uvidel." Posledný krát sa pozrela na svoju kamarátku, ktorá sa rozplakala. Emily sa snažila potlačiť slzy, chcela ju objať a utešiť, no vedela, že sa jej Jane bojí
a to ju zraňovalo zo všetkého najviac. Preto ju prekvapilo, keď sa jej Jane hodila okolo krku. Objala ju a tak tam stáli, až kým nepočula kroky smerujúce k jej izbe. Keď sa Jane spamätala, stála sama uprostred izby a okno bolo otvorené dokorán.

"Môžem vojsť?" Josh stál v pootvorených dverách a čakal na Janinu reakciu. "Kto?" nestihla dopovedať, pretože ju prerušil "...tvoja mama. Ale ak to vadí, odídem." Jane sa usmiala a vybrala sa k nemu. "Jasné, že nie. Len som ťa nečakala, prekvapil si ma. Poď ďalej." Opatrne vošiel do izby a sám nechápal, čo tu robí. "Stalo sa niečo?" zasypávala ho otázkami a všimla si, že je nervózny podobne ako ona. "Vlastne nič podstatné. Ani sám neviem, prečo som sem vlastne prišiel. Asi som ťa len chcel jednoducho vidieť." Prekvapene sa na neho pozrela a snažila sa skryť radosť, ktorú pocítila. Pristúpila k nemu bližšie, ani sama nevedela, prečo toto všetko robí. V jeho prítomnosti sa nedokázala ovládať a najradšej by sa neho hodila aj keď vedela, že by to nebol najlepší nápad. Boli od seba len pár centimetrov a ona cítila, ako sa jej trasú kolená. Chcela ho pobozkať a dúfala, že teraz ich už nikto nevyruší. Kašľala na to, čo by sa malo, konečne chcela spraviť niečo len kvôli sebe. Mala chuť byť v tejto situácií sebecká, tá najsebeckejšia osoba na celom svete. Bolo jej to jedno, túžila po ňom a dúfala, že on to cíti rovnako. Milovala ho a nemohla s tým nič urobiť. Nechcela. Konečne mohla byť aspoň na chvíľu šťastná, potrebovala niekoho, kto jej v tejto situácií pomôže. Pomaly z nej opadával strach, ktorý cítila, keď sa k nej priblížil, z dôvodu, že je upír. Objal ju okolo pásu a už opäť čakal na to, ako zareaguje. Ona sa však neodtiahla, len sa usmiala a pozrela sa mu do očí. "Milujem ťa, Jane. No nikdy pri mne nebudeš v bezpečí. Ak by som ťa teraz pobozkal, bolo by to až príliš sebecké. A aj tak ma to láka až príliš na to, aby som dokázal odolať." Priblížila sa k nemu tak blízko, že sa ich pery skoro dotýkali. "Tak buďme aspoň chvíľu sebeckí." Usmiala sa a nechala sa unášať vášnivými bozkami.

Emily sedela v aute a neprítomne sa pozerala na Adama a chvíľami aj na krajinu, ktorú míňali. "Čo vlastne spravil Josh s mojím autom?" prerušila ticho, ktoré doteraz panovalo v aute. "Myslíš s tými zvyškami? Podpálil ho. Pri nehode sa poškodila nádrž." Emily sa pousmiala. "Nebolo až také rozpadnuté. Ale nevadí. Začíname nový život." Adam sa usmial a otočil sa k nej. "Máš pravdu. Nový život. Bez minulosti." Emily ho jemne pobozkala a chytila ho za ruku. "Ale raz sa do Mystic Chuch vrátime. Kvôli Jane a Joshovi." Opäť sa sútredil na cestu, na ktorej vládlo príjemné šero. "O pár desiatok rokov, keď budú naši bývalí spolužiaci staré babky a dedkovia. Jedného dňa určite." Emily sa zasmiala a jej pohľad padol na denník uprostred kabelky, chvíľu zaváhala, no potom vytiahla telefón, z ktorého vybrala sim kartu. "Tak teda, nový život. S tebou. Navždy. " Otvorila okno a vyhodila ju do blízkeho poľa.

Ležal v posteli a pozeral sa na to, ako spí. Nemohol uveriť tomu, že sa nedokázal ovládnuť. Mal odísť preč, tak ako Adam a Emily, no pri pohľade na to, ako Jane trpela, to nedokázal. Pohladil ju po vlasoch a nevedel, čo ďalej. Miloval ju tak, ako nikoho iného, no bál sa, že jej ublíži. Aj keď sa to tento krát nestalo, nikdy si nemohol byť úplne istý. "Dobré ráno." Zašepkala skôr ako si stihol všimnúť, že sa prebrala. "Dobré ráno." Usmiala sa a pritúlila sa k nemu. Chcela ho pobozkať, no vyrušilo ju vibrovanie telefónu. Natiahla sa za ním a otvorila sms-ku, ktorá jej práve prišla z neznámeho čísla. Uz sme dorazili do mojho noveho (docasneho) domova. =) toto je cislo, na ktory mi mozes pisat, keby si nieco potrebovala, pokusim sa v blizkej dobe prist opat do Mystic Church. P.S.: Josh ta miluje, tak si to uzi a bud stastna. Zasluzis si to. Mam ta rada. Emily =) Usmiala sa, pustila telefón do perín, za seba a pozrela sa na Josha, ktorý ešte stále ležal vedľa nej. "Budem." Zašepkala a pobozkala ho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 lucíí lucíí | E-mail | 16. prosince 2010 v 18:05 | Reagovat

kráááása....měla sem připomínku (ty vždycky pišeš věc z pohledu jedné odoby a  hned jen o řádek mín to píšeš s pohledu druhé osoby....vůbec sem se v tom nemohla vyznat...prosím tě opravto..ale u této kapči už je to O.K) moooc se mi to líbilo a pěkně  to skončilo...sice to o TVD nemá nic společnýho ale to nevadí :) a sice tu sou lepší povídky ale taky to nevadí :) a sice je to ve sllovenštině ale to taky nevadí..páááč já mám automatickej překledač :D  no co dodat píšeš skvěleee :) jen tak dál..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama