KOLEGOVÉ POVÍDKÁŘI - seznam dalších blogů, kde naleznete něco málo z tvorby o TVD =)

The Vampire Diaries: Navždy upírom (4)

24. září 2010 v 16:27 | Kucko |  Long Tales
(A/N): Takže po dlhom čase konečne posielam ďalšiu kapitolu. Výhovorky sú rovnaké ako minule, takže ich nebudem znova opakovať. :-)) Čo sa týka konkrétne kapitoly, tak táto je trochu dlhšia, pretože som tam zakomponovala Stefanove spomienky, čo je vlastne ,,stručne" zhrnutý obsah prvých štyroch kníh, sem-tam možno s drobnými odchýlkami. Čiže táto kapitola je tak trochu ako flasback a veľa vecí sa v nej neudeje, no inak by som sa nedokázala pohnúť ďalej v deji, ale aj tak dúfam že sa bude aspoň trochu páčiť.

(Aprille Note: Eh =) Když jsem četla, že je tahle kapitola trochu delší, rozhodně  jsem nečekala takhle delší =D Ale je úžasná... moc děkuji, Kucko, že ji pro nás píšeš =))


Spomienky a sen

,,Stefan, Stefan otvor, to som ja, Margie!" Margaret stála pred penziónom a trieskala päsťou do dverí tak silno, že by to prebudilo aj mŕtveho. Nebolo teda pochýb, že Stefanov citlivý sluch to musí zachytiť. Na chvíľu prestala a poobzerala sa okolo seba.
Obloha sa zatiahla a vzduch ochladol. O budovy sa obtieral silný vietor a hvižďal jej v uchu. Ani si poriadne neuvedomila, ako sa počasie zmenilo za ten krátky čas, čo prešla od školy k penziónu. Obyčajne takéto veci vycíti ešte skôr, než sa vôbec stanú. Čo všetko dokáže s človekom spraviť nesústredenosť, uvedomila si, keď jej vietor lačne spútal prsty vo svojom mučiacom zovretí.
 Opäť buchla malou rúčkou do dverí a opäť sa jej nikto neozval. Stefan zrejme nie je doma, pomyslela si.
Spustila ruku k telu, vystrela sa a so zadržaným dychom vyslala pátravú myšlienku smerom k oknu, za ktorým bola Stefanova izba. Svaly mala napnuté a tvár skrčenú v čudnej grimase. Zlovestne prižmúrenými očami hľadela na okno zahalené karmínovo- červenými závesmi. Mala pravdu. Izba v podkroví bola prázdna. Stefan tam nebol. Cítila to, vedela to tak dobre, ako vedela svoj dátum narodenia, prechádzalo to každou bunkou jej tela.
Striaslo ju od zimy, čo jej pripomenulo, že ak tu ešte chvíľu zostane, s najväčšou pravdepodobnosťou zamrzne. Domov však nechcela ísť, aj tak by zrejme našla iba ďalšie zamknuté dvere.
Teta v poslednom čase chodievala stále častejšie na seansy k jasnovidkám a rôznym iným ľudom, ktorí boli prinajmenšom čudní, a tvrdili, že Elena je posol z neba, niečo ako anjel na zemi. To sa už aj jej zdalo absolútne nereálne, a to si myslí ona, dievča ktoré by v jedinom momente dokázalo vyhodiť penzión pred sebou do povetria.
Počasie sa správalo čoraz viac nepriateľskejšie a tak Margaret rozopla svoju školskú tašku a vybrala z nej Damonovu koženú bundu, ktorú nosila vždy pekne poskladanú v prednej komore a obliekla si ju. Bola jej veľká, rukávy jej ovísali a vyzerala v nej ako vodník, no aj napriek tomu si nedokázala pomôcť. Tá bunda tak krásne voňala, pri tej vôni častokrát zaspávala aj sa prebúdzala.
 Až doteraz si myslela, že je to Elenina vôňa, no po včerajšku jej došlo, že to bude asi vôňa Damona. Nech si pripadala akokoľvek divne, musela uznať, že vonia krásne.
 Zamierila do stodoly za penziónom. Na dlážke, ktorá vlastne nepozostávala z ničoho iného ako z udupanej hliny, sa kopili stohy slamy.
Pohodlne sa usalašila na jednom z nich, pod hlavu si podložila školskú tašku a tuhšie sa zababušila do bundy, ktorá ju omamovala svojím teplom. Bolo jej tak príjemne, že viečka jej v momente oťaželi a ona zaspala.
Konáre stromov sa ohýbali k zemi pod ťarchou temnoty, ktorá na ne doliehala. Nebo bolo také čierne, akoby ho utkal sám diabol a tiene sa vrhali na plavovlasé dievčatko stojace uprostred toho pekla. Studený víchor jej oblizoval tvár a vysušoval slzy stekajúce po lícach v úzkych stružkách. Do tváre jej narážalo vlhké lístie. Strach ňou neľútostne lomcoval a sila ju opúšťala.
 ,,Bojíš sa?" ozval sa spomedzi tieňov zamatový, tajnostkársky hlas.
 Damon sa s prekríženými rukami opieral o strom neďaleko nej a sladko sa usmieval. Margaret bola taká vyplašená, že nemohla vydať ani hláska.
Spustil sa silný lejak a zmáčal dievčatko do poslednej nitky. Do neutíchajúcej búrky sa vniesol Damonov prenikavý smiech, odrážajúci sa od všetkého, čo mu stálo v ceste. Stromy sa pod jeho silou rúcali ako domino.
Les redol, tma sa, naopak, prehlbovala. V okamihu sa zjavil pred ňou ako duch a surovo ju zdvihol na ruky. Držal ju vo vzduchu ako bábku. Margaret sa zbytočne vzpierala a kopala nohami. Cez slzy videla jeho neprirodzene bledú pokožku, démonické oči, vnímala chladný dotyk jeho rúk. Bol upír.
Napĺňala ju panická hrôza, ktorá jej nedovoľovala dýchať. Smrť bola blízko.
 ,,Daj mi to, čo chcem!!!" skríkol a zúrivo ňou zatriasol. Nebo sa otvorilo a na obidvoch dopadli slnečné lúče. Margaret ešte stihla zazrieť prsteň na Damonovej ruke a potom cítila už len bolesť, ktorá prenikala celým jej telom. Bolesť taká ostrá a krutá, že sa nedala zniesť. Bola za hranicami ľudského chápania, nedokázala ju ani vnímať. Horela. Slnko prepaľovalo jej pokožku. Menila sa na prach ako upír. Damonova zvrátená radosť hlodala jej myseľ. Kričala, kričala ako vedela, pretože už nevládala zniesť svoju existenciu.
 Zrazu sa odvšadiaľ a odnikadiaľ ozval úprimný a upokojujúci hlas, taký odlišný od Damonovho. ,,Margie, zobuď sa. Počuješ? Prosím, Margie, otvor oči." Hladil ju. Držala sa ho aj napriek mukám ktoré si ju pohadzovali ako hračku, teraz pre ňu predstavoval jediný bod v celom vesmíre. 
Znel stále hlasnejšie, zhmotňoval sa. Bolesť zmizla.
 Otvorila oči. Ešte stále sa nachádzala v stodole, na stohu slamy, s taškou pod hlavou a zababušená v koženej bunde. Vonku zúril neúprosný lejak. Veľké kvapky bubnovali o drevenú strechu.
Nakláňala sa nad ňu známa tvár s výraznými lícnymi kosťami. Bola podobná Damonovej, ale výraz v nej sa odlišoval. Skrýval v sebe kúsok ľudskosti a teraz aj strachu, ktorý sa odrážal v očiach farby dubového lístia.
 Stefan jej jednou rukou prikrýval spotenú dlaň, druhou ju hladil po temene. Bol celý premočený. Z vlasov zlepených od dažďa mu kvapkala voda na mihalnice a odtiaľ ďalej stekala po neprirodzene bledej pokožke a bunda, ktorú mal na sebe, sa leskla od potôčikov rinúcich sa po hladkom povrchu.
Pozerala mu do očí. Upokojovali ju.
 ,,Si v poriadku, Margie?" spýtal sa jej a jeho tón prezrádzal, že sa o ňu veľmi bojí.
Margaret sa zahniezdila a takmer nečujne vydýchla: ,,Som v poriadku. Ako si ma našiel?" ,,Počul som ťa kričať, asi si mala zlý sen", odvetil.
 Posadila sa. Svet sa pred ňou točil ako na kolotoči, žalúdok sa jej dvíhal. Privrela oči a chytila sa Stefana. Vzal ju do náručia a jemne si ju privinul. Potom sa zdvihol a vyšiel zo stodoly, držiac ju na rukách ako malé dieťa.
V penzióne vládlo teplo a pokoj. Margaret sa v objatí dobových kúskov nábytku cítila ako vo Florencii v 16. storočí a Stefan tomu ešte viac napomáhal. Ani tričko, džínsy a kožená bunda nezakryli nespútanú eleganciu a zdvorilosť, pevne zakorenenú kdesi hlboko v jeho podstate.
Nabral do pohára vodu z kohútika v kuchyni a zaniesol ho do salónu, kde na pohovke sedela Margaret zakrútená v hrubej vlnenej deke. Podal jej ho a sledoval, ako ho vypila na pár glgov.
Dievčatko si pomaly začínalo v mysli utrieďovať, čo sa jej pred malou chvíľou snívalo. Nebol to len taký obyčajný sen, bola to predtucha, záblesk z alternatívnej budúcnosti, jedna z ciest, ako by sa mohla stať skutočnosťou.
,,Čo sa ti snívalo?" spýtal sa Stefan po chvíli, akoby čítal jej myšlienky.
Margaret zvesila hlavu a trhane si vydýchla. Na to, aby Stefan pochopil čo sa deje, stačilo jediné slovo. Damon.
Chytil jej tvár do dlaní a pridržal si ju pred tou svojou. V jeho očiach videla náznak nátlaku, ktorý možno ani nepoužil naschvál, no na ňu to nemalo vplyv. Voči tomuto druhu sily bola imúnna. Nepotrebovala na to ani sporýš, stačila jej vlastná vôľa. No aj napriek tomu mu to nemohla zatajovať. Najprv stretnutie s Damonom, Mattova a Alaricova panika a teraz ten sen. Potrebovala sa niekomu zdôveriť, dostať zo seba ten kameň, čo ju ťažil na srdci.
,,Margie, mne to môžeš povedať. Myslím, že vieš lepšie ako ja, že čokoľvek to bolo, pochopím to," uisťoval ju, ,,alebo poznáš na okolí ešte väčšieho čudáka ako som ja?" Margaret sa zasmiala tak nahlas, až to v tom tichu pôsobilo nemiestne. ,,Máš na mysli moju tetu?" dodala, stále sa mierne pochechtávajúc, no vzápätí sa striasla, a do očí jej vyhŕkli nové slzy, ktoré sa nečujne kotúľali po ružových lícach. Stefan jej ich citlivo zotieral z tváre, pričom ani na chvíľu neodvrátil zrak od tých žiarivo modrých očí, ktoré ho strhávali späť do minulosti.
,,No tak, neboj sa, povedz mi to," hovoril to s takou jemnosťou, že Margaret nemala najmenší dôvod nepovedať mu to. Z každého kúsočku jeho existencie vyrážala dôvera a bezpečie, ktoré tak veľmi teraz potrebovala. Napĺňali salón pachuťou intimity.
,,Dobre teda, poviem ti to. Snívalo sa mi o Damonovi," povedala bez obalu s istou dávkou vzdorovitosti. Jednoducho mu to chrstla do tváre.
Na chvíľu sa jej zmocnil pocit, že Stefan môže za všetko, čo prežíva ona aj ostatní obyvatelia Fell´s Church.
 Stefan hlasite zafučal, vstal a obrátil sa dievčaťu chrbtom. Presne toto mohol očakávať. Vedel, že to príde.
Damon sa nikdy neobjavil na scéne bez toho, aby nemal nejaký zámer. Nikdy neupriamil pozornosť na niekoho, ak ho nechcel využiť. A Margaret bude ľahkou obeťou jeho dokonalého šarmu. Poznal svojho brata. Damon ho zodpovedne prenasledoval už nejaký ten piatok. Presne toto bol jeho štýl.
Otočil sa a v očiach sa mu miešal hnev s obavami.
Margaret ďalej pokračovala, hoci si všimla tú zmenu: ,,Rozprávala som sa s Alaricom. Hovoril mi, aký je Damon zlý." ,,A mal pravdu," odsekol Stefan a jeho tón zostal chladný. ,,Ale on mi nechce ublížiť. Viem to. Jednoducho to cítim. To len vy všetci sa proti nemu staviate nepriateľsky a ja ani neviem prečo. Neviem nič. Neviem, čo sa stalo a prečo sa s bratom nenávidíte. Neviem, čo sa odohralo vo Fell´s Church a neviem ani to, prečo moja sestra odišla a moja teta si myslí že je anjel. Netuším prečo dokážem to, čo dokážem a už mám toho všetkého plné zuby. Včera som prišla na to, že Damon je človek a ty mi stále niečo zatajuješ a tváriš sa, akoby vôbec nezáležalo na tom, že keď sa naštvem, povetrím lietajú črepy!"
Margaret teraz už kričala a s každým slovom cítila stále väčšiu a väčšiu úľavu.
Postavila sa, pričom na zem padol pohár ktorý mala položený v lone a rozbil sa. Tento raz ho nezastavila a dovolila aby sa obrátil v malé úlomky skla. Bola vytočená do poslednej kvapky a čudovala sa, že nič v jej blízkosti zatiaľ nevybuchlo.
Prešla k Stefanovi a rezolútne prehovorila: ,,Povedz mi, čo sa stalo vo Fell´s Church. Chcem to vedieť. Musím to vedieť. Alaric hovorí, že by som sa od Damona mala držať ďalej, ale ako sa mám mať na pozore, keď ani neviem, čo mi hrozí."
Stefan na ňu hodil prosebný pohľad. Vedela, že o tom nechce hovoriť, no ignorovala to.
Nakoniec rezignovane pokrútil hlavou: ,,Dobre, poviem ti to. Poviem ti všetko."
Sadol si na pohovku a Margaret ho nasledovala. Stefan sa zhlboka nadýchol a začal rozprávať: ,,Pred mnohými rokmi sme boli aj s Damonom obyčajnými ľuďmi. Žili sme vo Florencii v Taliansku. Preto je tento penzión aj tak zariadený. Pripomína mi to domov. Ja a Damon sme boli bratia na život a na smrť. Mali sme sa radi aj napriek tomu, že sme sa od seba úplne odlišovali, až kým neprišla Katherine.
Kathrine Pierce bola tým najkrajším stvorením, aké ma kedy stretlo. Lenže sa páčila aj Damonovi.
Katherine prišla do Florencie údajne preto, aby sa zotavila z ťažkej choroby. Až neskôr sme sa dozvedeli, že je to upírka a premenil ju istý upír Klaus, aby ju zachránil pred smrťou.
Katherine nás chcela oboch a z nás oboch sa aj živila. Obidvaja sme taktiež pili jej krv. Damon dobrovoľne, na mňa musela použiť nátlak. Chcela nás premeniť na takých, ako bola ona. Keď sme sa s Damonom dozvedeli, akú budúcnosť nám pripravila, naliehali sme na ňu, aby si jedného z nás vybrala. Ani ja, ani Damon sme nemali v úmysle deliť sa o ňu.
Celé sa to skončilo tak, že Katherine sa od žiaľu zabila. Za bieleho dňa vyšla na slnko a sňala si z prsta prsteň, ktorý ju mal chrániť. Okamžite sa premenila na prach. Slnko ju celkom spálilo. S Damonom sme našli už len jej šaty, list na rozlúčku a prsteň, ktorý som neskôr daroval tvojej sestre.
Začali sme hádzať vinu jeden na druhého a nakoniec sme sa navzájom prebodli šabľami v súboji. A keďže sme mali v sebe Katherininu krv, vieš čo sa stalo.
Zobudili sme sa iní. Stali sme sa zabíjajúcimi monštrami. Aby však premena bola zavŕšená, museli sme sa napiť ľudskej krvi.
Ja som sa napil ako prvý. A potom som k tomu donútil aj Damona. To preto ma nenávidí. A tiež preto, čo sa stalo s Katherine.
Ako sme žili, to si môžeš domyslieť. Damon zabíjal ľudí, stal sa manipulátorom, bol to netvor. Neexistovali zábrany, ktoré by nemohol prekonať. Ja som pil iba zvieraciu krv, lebo som odmietal zabíjať nevinných. Vďaka prsteňom, ktoré sme mali od Katherine, sme boli chránení pred slnečnými lúčmi, takže ľudia nás nepodozrievali zo záhadných zmiznutí a úmrtí ale keďže sme nestarli, museli sme z Florencie odísť.
Dlhé roky som sa túlal z miesta na miesto, ukrýval som sa v tieňoch, pričom nikde som nemohol zostať dlhšie, aby som nevyvolal podozrenie. A Damon ma po celý ten čas prenasledoval a zodpovedne mi strpčoval život.
Nemal som domov a postupne som stratil všetkých, ktorých som miloval. Cítil som sa sám a opustený. Damon to tak nevnímal. Užíval si nesmrteľnosť. A možno navonok pôsobil nedotknuteľne, vo vnútri bol rovnako zlomený ako ja.
Po nejakom čase som prišiel do Fell´s Church. Pôvodne to mala byť len ďalšia zastávka počas môjho nekonečného života, lenže veci sa zmenili keď som spoznal Elenu.
Dlho som sa od nej držal ďalej, aby som ochránil ju aj seba. Bola to presná kópia Katherine. Elena však bola neoblomná a nakoniec nado mnou zvíťazila.
Ľúbili sme sa a ja som čoskoro pochopil, že nie je ako Katherine. Bola úplne iná. Napriek všetkému som jej musel zatajiť, kto som. Ona to však napokon aj tak zistila.
Trvalo nejaký čas, kým sme to obaja strávili, ale potom našej láske nestálo nič v ceste, pokiaľ sa na scéne neobjavil Damon, ktorý poslušne pricupkal za mnou, aby ma vytrestal najviac, ako to len pôjde. Poviem ti, v tomto sa naňho dalo vždy spoľahnúť.
Robil si zálusk na Elenu. Ťažko povedať či preto, aby ma zranil, alebo preto, že aj on v nej videl Katherine.
Začal Elenou manipulovať, vábiť ju na svoju stranu. Vkrádal sa jej do snov, dokonca pil jej krv. Elena ho nenávidela, no v kútiku jej duše driemal akýsi hlbší cit k nemu.
Bojovali sme o ňu.
Damon urobil veľa zlého a zabil učiteľa dejepisu Tannera. To už istí ľudia začali niečo tušiť a tak do mesta prišiel Alaric Saltzman.
Krátko nato do Fell´s Church  zavítala zlá sila. Sila oveľa mocnejšia ako sme boli my. Tá sila zabila tvoju sestru. Prenasledovala ju a zrazila jej auto z mosta Wickery. Bonnie mala vtedy predtuchu, bola to vskutku veľmi mocná čarodejnica a tak sme Elenu našli.
Bola mŕtva, studená ako ľad, ale stále rovnako krásna. Myslel som si, že za to všetko môže Damon a vtedy som sa ho pokúsil zabiť. Nepodarilo sa mi to. Náš súboj prerušila Elena. Mala v sebe upíriu krv a znova sa prebudila. Bola zmätená a hlavne hladná. Pamätám si, ako ma uhryzla. Vtedy si myslela, že miluje Damona a mňa chcela zniesť zo sveta.
Aby sme ju opäť nestratili, museli sme dokončiť premenu. A na to, ako vieš, bola potrebná ľudská krv. Jediný, človek, ktorý mi v tej chvíli napadol, bol Matt. Mal Elenu natoľko rád, že by pre ňu urobil čokoľvek, ale to vlastne  tiež vieš.
Elena sa teda napila Mattovej krvi a stala sa úplnou upírkou. Tak sa to dozvedel Matt, a už to vlastne vedeli všetci. Bonnie, Meredith, Matt, a keďže Elenine telo nenašli, Alaric začal po Elene pátrať. Zaoberal sa štúdiami upírov a rýchlo mu doplo, čo sa z Eleny stalo.
Čoskoro sa však pridal na našu stranu.
Všetci, vrátane môjho úžasného brata sme sa rozhodli proti sile niečo podniknúť. Tá sila útočila strašným spôsobom. Možno si pamätáš na besné psy na Vianočnom plese, ale to sme už boli všetci pripravení, rozhodnutí sledovať ju a zničiť.
Priviedla nás až na starý cintorín a tam sme zistili, že to bola Katherine. Nezomrela, svoju smrť iba nafingovala. Počas tých dlhých rokov, čo sme si mysleli, že je mŕtva, zosilnela. To ona mala na svedomí všetky tie udalosti, to ona ma dotiahla do Fell´s Church bez toho, aby som o tom vedel. Celý čas sa s nami hrala, ako mačka. Pamätáš sa na to malé mačiatko, ktoré si mala, keď si bola maličká? Na Vločku? Tak to bola ona. Jednej noci ťa dokonca chcela napadnúť, ale tvoja sestra ťa zachránila.
Katherine bola tentokrát rozhodnutá zabiť nás. Všetkých troch. Vtedy sa však stalo niečo, čo sa nemalo stať.
Elena, v snahe zachrániť nás, sa hodila na Katherine a obidve dopadli na pás slnečného svetla. Katherine nám všetkým predtým zobrala naše prstene, takže Elena bola nechránená. V zápasení strhla Katherine z krku lazurit a tá sa v momente obrátila na prach. Tento raz definitívne. No slnko ublížilo aj Elene. Držal som ju v náručí, keď zomrela. Nezhorela, lebo mala iba dva týždne, jednoducho zomrela, akoby bola človek. A ja s Damonom sme znova zostali sami, so zlomenými srdciami. Teraz sme sa však už nebojovali proti sebe, ako predtým. Elenina smrť nás akoby spojila.
Krátko po udalostiach sme obaja odišli z Fell´s Church domov, do Talianska, pokým sa so mnou neskontaktovala Bonnie pomocou kúzla. Hovorila, že Elena sa s nimi spojila cez špiritistickú tabuľku a že im hrozí veľké nebezpečenstvo. A tak sme sa vrátili na miesto, kde na nás útočili spomienky z každej strany.
Boli sme však rozhodnutí pomôcť. Prišla ďalšia sila. Bonnie sa niekoľkokrát spojila s Elenou pomocou tranzu.
Elena nás viedla, pomáhala nám zo záhrobia, svietila nám na cestu ako svetlo. Už vtedy bola vyššou silou. Nebola tak celkom mŕtva. Nachádzala sa na mieste medzi svetom živých a mŕtvych.
Odpovede na mnohé otázky sme našli v denníku Honorie Fellovej, určite vieš, kto to je. Tam sme sa dozvedeli jednu podstatnú vec. Vlkolaci.
Keď sila po prvýkrát udrela, zabili Sue Carsonovú. Všetci obviňovali Vickie Bennettovú, ale nebola to pravda. Vickie by nemala silu preraziť sklo a zhodiť Sue z balkóna.
Sue mala na tele jednu obrovskú ranu. Tú ranu spôsobil niekto, aby dal napiť krvi niekomu druhému. Tým druhým bol Tyler Lockwood.
Lockwoodovci mali vlkolačie gény už od nepamäti. Tým, že sa Tyler  napil krvi, sa stal čistým vlkolakom.
S Bonnie, Meredith, a s Mattom sme vymysleli plán, ako ho dostať do pasce a Tyler sa chytil. Prezradil nám jediné meno: Klaus. Áno, presne ten Klaus, ktorý premenil Katherine na upírku. Bol to jeden z pôvodných. Žil už celé stáročia a bol prakticky neporaziteľný. Jedno drevo ho však poraziť dokázalo. Jaseň.
Všetci sme vedeli, že nás čaká ďalší boj. A teda vôbec to pre nás nevyzeralo nádejne. Najprv sme však museli ochrániť Vickie. Ona bola v bezprostrednom nebezpečenstve. Deň čo deň, noc čo noc sme sa striedali na stráži pred jej domom.
Jednej noci sme tam nechali Damona a zrovna vtedy Klaus zaútočil. Bol veľmi silný, nikto proti nemu nič nezmohol. Ten sviniar zabil aj Vickie. Strašne som sa kvôli tomu pohádal s Damonom. Kričal som naňho, že je zbabelec a že mal zakročiť. Damon sa vtedy na nás vykašľal a odišiel. Až neskôr som sa dozvedel, prečo nezakročil. Nik ho nepozval do Vickienho domu.
 Po tom, čo sa stalo Vickie, som sa rozhodol zabiť Klausa. Vedel som, že už mu za obeť nesmie padnúť ani jediná ľudská duša.
Tej noci som sa pohádal s Bonnie, Meredith a Mattom. Chceli mi pomôcť poraziť ho, no ja som už viac nechcel riskovať ich životy. Obetovali pre mňa už dosť. A tak som sa vybral za Klausom sám. Vedel som, že proti nemu zrejme nič nezmôžem, no musel som sa o to pokúsiť. Kvôli Elene. Kvôli Vickie. Kvôli Sue.
Bonnie, Meredith a Matt mi však aj napriek tomu prišli na pomoc. No aj keď sme boli štyria, boli sme bezmocní. Klaus bol prisilný. Bol by ma zabil, keby neprišiel Damon. Zachránil ma, aj po tom, čo som mu povedal a ako som naňho vyskočil.
Vrazil Klausovi do srdca jaseňový kôl, no ani to ho nezabilo. Zoslabol, ale boj sa neskončil.
Všetko sa už zdalo márne, keď sa Bonnie podarilo privolať na pomoc Elenu.
Teraz bola silnejšia ako Klaus a priviedla aj duchov všetkých padlých vojakov, ktorí vo Fell´s Church bojovali v občianskej vojne. Tí Klausa odviedli tam, kde už nemohol nikomu ublížiť a tak bolo po všetkom.
Keď som znovu videl Elenu, zaplavil ma neopísateľný pocit šťastia. No nemohla ostať. Musela sa vrátiť späť. Šťastie sa v okamihu zmenilo na žiaľ. Vtedy som nahlas skríkol jej meno.
Pamätám si ten okamih, akoby to bolo včera. Oblohu preťal blesk a zoslal na zem telo. Živé telo. Elenine telo. Bola späť, ale ovplývala nesmiernou mocou.
Počas ďalších mesiacov sa udialo mnoho vecí, ktoré ti tu nebudem opisovať, lebo by ťa to mohlo vystrašiť. Sľubujem, že ti ich poviem, keď budeš staršia. Podstatné sú len dve veci:
1) Elena sa nevedela vysporiadať so svojou mocou a všetkým, čo sa stalo a tak opustila mesto. Ešte tesne pred odchodom ti dala tú bundu, ktorú máš na sebe. Dal jej ju Damon a ona ju opatrovala na znak vďaky, že jej pomohol aj napriek tomu, že ju zase nebude môcť mať. Sľúbil som jej, že ťa budem chrániť.
2) Damon sa stal človekom a odišiel, aby, bohužiaľ, žil prostý život starnúceho človeka, no je tu opäť a ja neviem prečo. Viem len, že ťa nenechá na pokoji. Bude sa ťa snažiť dostať a potom ťa využije. Preto si, prosím ťa, dávaj na neho pozor. O tvojich schopnostiach však neviem o nič viac ako ty. A to je všetko. Toto som pred tebou tajil lebo som ťa nechcel strašiť. Už to vieš."
Stefan urobil za poslednou vetou ráznu bodku a potom nastalo dlhé ticho. Sedeli jeden vedľa druhého a čumeli do zeme.
Margaret nevedela, čo má povedať. Celé to znelo, ako z hororu, no až príliš dobre vedela, že nič z toho nie je vymyslené.
Pritisla sa k Stefanovi a zakvačila sa mu okolo krku. Potrebovala objatie, potrebovala cítiť dotyk rúk, ktoré nad ňou držia ochranný štít. Nie taký, ktorý pochádza z moci, ale taký ktorý prežíva vďaka úprimnej láske k dieťaťu.
Stefan si ju schoval v náručí. Margaret si položila bradu na jeho plece a tíško mu zašepkala do ucha: ,,Prepáč..."
Stefanove objatie zosilnelo a dievčatko si želalo, aby v ňom mohlo zotrvať naveky. Obom im tiekli slzy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 k@rin k@rin | 28. září 2010 v 17:42 | Reagovat

zrada, napsal sem komentar a jaksi se neobjevil a zmizel,takze znova:-) omlouvam se, kdyby se poozdej objevil dvakrat. Puvodne sem chtela napsat komentar az k posledni, zatim, kapitolce, ale tahle me natolik okouzlila, ze to neslo jinak, nez napsat komentar i sem. je nadherna, proste dokonala. Moc se mi libi jak pises, diky tomu se dokazu dokonle vzit do deje a pripadam si jako soucast pribehu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama