KOLEGOVÉ POVÍDKÁŘI - seznam dalších blogů, kde naleznete něco málo z tvorby o TVD =)

Magical Mermaid (3)

24. září 2010 v 9:13 | Asha |  Long Tales
(Aprille Note: Asi už je nuda ode mě slyšet další a další pochvaly, co? =D No nic, stejně si je budete muset vyslechnout (přečíst??) =D Tahle povídka dokáže ukrutně vtáhnout do děje =D)


Spokojne som sa otočila a nevenovala Damonovi pozornosť. Začala som hrabať v papieroch položených na stole. ,,Hm. Marko to predsa necháva na mňa." Zbežne som si pozrela papiere o chode farmy a ekonomických pochodoch. ,,Marko!" zakričala som zamračene. ,,Áno slečna?" ,,Chýba dokumentácia za posledný mesiac." pozrela som naňho s nadvyhnutným obočím. ,,Ja.. To nechať na vás. Viete že ja sa do týchto papierov nevyznať." osparvedlňoval sa. Ja som sa naňho usmiala. ,,Neboj sa. Večer to urobím len teraz idem spočítať naše zvieracie osadenstvo." Vyšla som von zadným vchodom. Na statku bol chaos ako vždy. Všade pobehovali vypelýchané sliepky. Zastala som a porozhliadala sa. To bola asi chyba. V tej chvíli sa oproti mne rútilo prasa tlustejšie ako ja s Damonom dokopy. Výkríkla som keď ma Pigina zrazila k zemi. Na chvíľu mi vyrazilo dych. ,,Pigina! Zlá. Zlá Pigina!" karhala som prasa. Piga smutne odhopkala do svojho chlieva. Až teraz so m si všimla, že Damon ma nečujne pozoruje. Zatvárila som sa že som si to nevšimla. Rezkým krokom som prešla k stajni. Ozvalo sa známe erdžanie. So smiechom som prešla k Desiré. ,,Ahoj miláčik." Kobyla veselo zastrihala ušami. Akosi ma prešla chuť spočítavať zvieracie osadenstvo. V rýchlosti som osedlala Desiré. Keď som na nej sedela pocítila som voľnosť takú úžasnú, ako ešte nikdy. Prebehli sme po poli ku kravínu. Z tamaď sme pohnali von mladých býčkov. Toto som mala vždy najradšej. V tej chvíli som zabudla že tu je nejaký Damon. Keď som sa vrátila z pastviniek našla som zo sedieť na verande. Tváril sa dosť mrzuto. Ups. ,,Čauko." pípla som nesmelo. Naštvane na mňa pozrel. ,,Takže konečne si madam uráčila všimnúť že som tu. Najprv ma unesie a potom na mňa zabudne." hundral Damon naštvane. ,,Ježíííš. Nehnevaj sa. Ale keď som sem zabudnem na všetko." Keď nereagoval mykla som plecom a vybrala sa na spočítavan ie národov. Po dvoch hodínách som bola konečne hotová. Výsledok bol asi taký že sliepok máme tridsaťdva, kohútov dvanásť, prasatá tri, koňov šesť a ešte hovädzí dobytok. Tých je sedemdesiatpäť. Totálne unavená som sa zvalila do ratanového kresla, vedľa stále nasratného Damona. ,,Uf." vydala som zo seba. ,,Už ideme domov?" spýtal sa Damon mrzuto. Zasmiala som sa. ,,Kdežéé. Rozhodla som sa potrápiť ťa trochu dlhšie." Mrkla som naňho. Na to som zvážnela. ,,Sľúbila som Elene že tu ostaneme celý týždeň." Damon na mňa neveriaco pozrel. ,,Týždeň?!" ,,Ale no táák! Ty to zvlládneš!" ,,Zvládnuť? V tomto blázninci? Zbláznila si sa? Poznáme sa sotva jeden deň, a ty ma unesieš do nejakej starej zasmradnutej farmy..." Viac nedopovedal, lebo sa so strašnou bolesťou hlavy zvalil na zem. ,,Oh. Prepáč. Hovoril si niečo? Akosi som to prepočula.A pozname sa už doˇt dlho!" Naštvane som sa zdvihla z kresla a odkráčala so do mu. Chvíľku som sa motala Mary v kuchyni, ale keď sa mi ani na tretíkrát nepodarilo uchmatnúť si plnený košíček, tak som sa mrzuto pobrala do izby.
,,Tri krát dva je osem... Bože čo to meliem. Veď to je..." mračila som sa na papier a snažila sa zistiť, koľko to vlastne je. Som totálne prepracovaná. Totálne. Dvanásť? To nemožne byť dvanásť. Začala som to zratúvať na prstoch. ,,Tri Dvojky. To znamená že dva plus dva plus dva. Sakra! Prečo mi stále vychádza osem?" Čísla sa mi začali pomaly rozdvojovať. Rýchlo som potrepala hlavou. Musím sa ísť prevetrať. Rýchlo som vybehla z izby a pred dvermi som takmer vrazila do Damona. Tak fajn! Nie takmer ale vrazila som doňho. Chudák tak sa ma zľakol, že sa potkol o koberec, a keby som ho nezachytila skotúľa sa dole schodmi. Kto by povedal, že upíri sú takí nemotorní? ,,Dík." zašomral naštvane. Nevšímala som si ho a zbehla dole schodmi. Skončila som v kuchyni. Keďže som nejako prehliadla čas, Mary s Markom už určite spali. Zadívala som sa na misu s košíčkami. Hmm. Risknem to. Pomaly som sa plížila k miske a mala som pocit ako z Ružového Pantera. Už by sa k tomu hodila len tá hudba. Ruku som pomaly natiahla k miske. Už som sa takmer dotkla košíčka, keď ma niečo chytilo a stiahlo späť. ,Au!" Sakra ale to bolelo! ,,Ale ale. Niekto sa nám tu pomaly na straku mení čo?" ozval sa posmešne Damon. Asi nečakal na moju reakciu, ale skočila som naňho a začala capať a buchnátovať kde mi prišlo. Damon začal vydávať akési nesúvislé zvuky. Začala som sa smiať ale to bola chyba. Damon využil moju nepozornosť a stočil mi ruky za chrbtom. Asi zabúda že na mňa také veci neplatia. Keď som naňho využila svoju silu zas sa prevalil dozadu a držal sa za hlavu. V okamihu keď som ho prestala mučiť som poňom zas skočila ale tento raz som ho začala štekliť. Začal sa hádzať a odštopol ma. Vlastne nie odštopol ale odsotil jak sa patrí. Preletela som cez celú kuchyňu a hlavou narazila do steny. Pomaly som sa zosunala k zemi a dotkla sa hlavy. Aj v tej tme som videla , že na prstoch sa mi ligoce čosi čierne. Ovalil ma odporný kovový zápach. Akosi mi došlo čo sa stalo. V tej tme som zazrela Damonovu siuletu otočenú smerom ku mne. Ani sa nepohol. To som sa asi trochu prerátala lebo v tej sekunde ma držal za krk. Asi v takej polohe že čochvíľa sa mi tam zakusne. Bola som v takom šoku, že som zabudla, že ho môžem od seba nejako dostať. Videla som iba jeho zmenenú tvár a zuby. Cítila som, ako mi dochádza kyslík. Hrdlo mi zvieral čoraz silnejšie. Videla som už sivé fľaky. Pomaly som upadala do temnoty.
 
From the perspective of Damon
Zamračil som sa, keď som videl ako zavrela oči. Prečo zatvára oči keď ju chcem zabiť? Krava. ,,Keira! Otvor oči" Zasyčal som na ňu panovačne. No oči neotvárala. Pomaly mi začalo dochádzať, že sa jej asi niečo stalo. Zamračil som sa. No zrak sa mi znova vyjasnil, keď mi do nosa udrela vôňa jej krvi. Už dlho som niečo také necítil. Voňala až príliš pekne. Práve som sa naklánal k jej krku, keď niečo vrazilo do skla. Rýchlo som dvihol hlavu, a v okne videl tieň nejakého mimiatúrneho vtáka. Keira sa na ten zvuk strhla a otvorila oči. ,,Čo...?" Pohľad jej padol na mňa a potom sa pozrela na okno, do ktorého znovačosi vrazilo. Potom sa dotkla hlavy, kde mala krvavú ranu. Chíľu na mňa pozerala akoby sa bála o mňa, a nie mňa. Pomaly sa postavila a prešla k oknu. Keď ho otvorila, dnu vletela malá sovička. Veselo húkala a poletovala po miestnosti. Keira niečo zasyčala a sova hneď zmĺkla. Z nohy jej odviazala papierik a začala ho čítať. Nemal som odvahu sa k nej priblížiť. Čím viac to čítala, tým viac vyzerala byť nahnevanejšia. Rýchlo schmatla pero poležené na stole a na druhú stranu niečo napísla. ,,Nech neodpisuje!" zasyčala na sovičku, ktorá rýchlo vyletela von oknom. ,,Čo.. čo to bolo?" spýtal som sa je. ,,Sova." povedala a bolo počuť že je vytočená. ,,Počuj Damon, musím ísť teraz do Londína. Dúfam že sa nenahneváš." ,,Povieš mi už konečne čo sa tu deje?" vybafol som na ňu. ,,Fajn!" Zo zadného vrecka nohvíc vitiahla dlhý drevený kolík a namierila ho na mňa. ,,H..hádam ma nechceš zabiť?"
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama